Odpad, naše surovinové bohatstvo

Súčasné rýchle životné tempo a všadeprítomné reklamy vytvárajú tlak, ktorý nás vedie k nadmernému používaniu jednorazových plastov a častému nakupovaniu, čo prirodzene zvyšuje tvorbu odpadu, ktorý neuváženým nakladaním zaťažuje naše životné prostredie.

Obchodné reťazce v nás podnecujú pocit, že potrebujeme nové oblečenie, obuv či doplnky do domácnosti. Ľudia akoby zabudli, že ešte pred dvoma dekádami rokov sa žilo podstatne inak. Mobilný telefón či auto boli v tom čase prejavom prosperity. V minulosti ľudia pristupovali k veciam s úctou, snažili sa čo najviac šetriť a využiť aj poslednú odrobinku. Aj vďaka tomu sme produkovali podstatne menšie množstvo odpadu ako je tomu teraz.

Obehové hospodárstvo = cirkulárna ekonomika

Vo svete stále prevláda tzv. lineárne hospodárstvo, inými slovami - vyrobiť, spotrebovať a zahodiť. Takýto prístup je z dlhodobého hľadiska neudržateľný a už teraz môžeme jeho dopady vidieť najmä v podobe hromadiacich sa odpadov.

Obehové (cirkulárne) hospodárstvo považuje odpad za surovinu, teda podporuje recykláciu odpadov a ich premenu na vstupné materiály, či energetické zhodnotenie v podobe výroby tepla a elektrickej energie. Tento uzavretý cyklus pomáha minimalizovať plytvanie surovinovými zdrojmi, a zároveň zefektívňuje ich využívanie.

Nakladanie s komunálny odpadom

Odpadom nazývame vec alebo látku, ktorej sa chceme alebo sme nútený sa zbaviť. Komunálny odpad predstavuje odpad z bežnej činnosti domácností. V roku 2019 bolo na Slovensku vyprodukovaných 2 369 725 ton komunálnych odpadov, resp. 434 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Pokiaľ si toto číslo porovnáme s rokom 2005, zistíme, že produkcia odpadov vzrástla o vyše 50 %.

Odpadov, ktoré sme povinný podľa zákona triediť je viacero. Medzi základné druhy odpadov, ktoré je možné separovať patria najmä plasty, kovy, kombinované viacvrstvové obaly, sklo či biologicky rozložiteľný odpad. Po sídliskách sa rozrastajú aj kontajnery na elektroodpad a textilný odpad. Z dlhodobého hľadiska sa množstvo vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu pomaly zvyšuje. Napriek tomu je triedený zber komunálneho odpadu hodnotený ako nedostatočný. Problémom sú najmä marginalizované skupiny občanov, ktoré k tejto veci pristupujú ľahkovážne a častokrát sme svedkami environmentálnej kriminality v podobe čiernych skládok.

Hierarchia odpadového hospodárstva nám jasne určuje ako máme s odpadom nakladať. V prvom rade sme povinný predchádzať vzniku odpadu a pripraviť ho na opätovné použitie. Nasleduje recyklácia, energetické zhodnotenie a posledným krokom je zneškodnenie odpadov, ktoré sa prevažne realizuje uložením na skládku odpadov.

V roku 2019 bolo 56 % vzniknutého komunálneho odpadu zneškodneného skládkovaním. Cieľom Slovenska je do roku 2030 zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu na 60 % a do roku 2035 znížiť mieru jeho skládkovania na menej ako 25 %.

Komplikácie spracovania triedeného odpadu

Mnohý občania pri triedení odpadov nerešpektujú zásady separovania, čím komplikujú následné spracovanie týchto odpadov. Jozef Pivka, regionálny riaditeľ prevádzky Marius Pedersen vo Zvolene, už dlhé roky upozorňuje na chyby občanov pri triedení odpadov. Častým problémom je napr. výskyt iných druhov odpadu v triedených zložkách, miešanie jednotlivých druhov odpadov, či nevyprázdnené obaly. Najviac však apeluje na stláčanie obalov, najmä plastových fliaš a plechoviek, či rozoberanie kartónových krabíc. Odpady, najmä obaly, ktoré nestlačíme zaberajú množstvo voľného priestoru, ktorý vypĺňa objem zberného vozidla. Tým pádom je potrebné smetiarske auto častejšie vysýpať, čím sa počet najazdených kilometrov niekoľkonásobne zvyšuje, následkom čoho stúpa aj produkcia skleníkových plynov. Inak povedané, svojou pohodlnosťou a lenivosťou zvyšujeme uhlíkovú stopu spracovania odpadu.

Za triedenie zložiek komunálneho odpadu sme zodpovední my - občania Slovenskej republiky. Vždy, keď sa chystáme niečo vyhodiť, by sme sa mali zamyslieť, akým spôsobom by tento odpad mohol byť využitý a správne ho vyseparovať. Pre efektívne odpadové hospodárstvo je dôležité rozumieť odpadu ako potenciálnej surovine. V tomto ponímaní je napr. zahodenie PET fľaše do nádoby na zmesový komunálny odpad plytvaním surovinových zdrojov a zároveň navyšovaním odpadu na skládke odpadov. 

Ing. Rozália Vaňová